Skučjm,
ſkučeł, ſkučeti.
Sing. Imp. neut.
(bołeſtný hłas pauſſtjm, žałoſtnjm)
dolorosam uocem edere, winſeln. ut
ſkučj tam gako pes, co ten pes tam ſkučj
etc.
Skučjwám,
Freq.
skučenj,
nom. part.V/443Composita sunt perfecta. ut
do, na. od, po, wy, za-ſkučeti. giž doſkučeł, (t. dokonał) doſti ſe naſkučeł, giž odſkučeł. poſkučj, ale hned vmłkne, co ſobě wyſkučjſs! kdo tu zaſkučeł? (t. začał ſkučeti.)